**KVHT** Historical and commercial reenactment **

     Niekedy pár rokov dozadu, po získaní materiálov z pozostalosti po mojom otcovi a ich prečítaní (neskôr preštudovaní) som zistil, že časť života môjho otca (marec až apríli 1945) v podstate nepoznám. Ak tak len okrajovo. Nebolo iného východiska ako pátrať. Podľa originálnych dokumentov vystavených ČA p.p. 59865 z jeho pozostalosti (neskôr na základe identifikácií podpisov na dokumentoch som zistil že to bol 3. gardový výsadkový peší pluk ČA – veliteľ Gromov - Garvart) som zistil, že môj otec bol od 27.3.1945 do 10.4.1945 veliteľom vojenskej jednotky pri tomto pluku ČA. Samotná ČA tento vojenský oddiel v jednom z dokumentov nazvala Samostatný československý batalión. Tak som pátral po tomto československom batalióne – prápore.....

     Zrejme ako jeden z mála klubov vojenskej histórie (možno aj prvý) sme vyslali svojho riadneho člena na Dobrovoľnú vojenskú prípravu. Vo svojom príspevku opisuje činnosť počas kurzu a jeho pocity z neho.

     Dostala sa nám do rúk súkromná korešpondencia vojaka armády Slovenského štátu, ktorá má väčšiu výpovednú hodnotu ako jeho vojenská knižka vydaná MNO ČSR v roku 1951 výmenou za vojenskú knižku Slovenského štátu, kde boli zrejme uvedené podrobnejšie informácie. Podľa listov svojej Marienke sa Jožko nachádzal už v máji roku 1942 vo Vojenskom výcvikovom tábore 10. pešej divízie Oremov Laz (v súčasnosti Centrum výcviku Lešť). Tu bol opakovane zaradený aj v období od mája 1943 do júna 1943, pred odchodom na východný front. Ako naváčik bol od mája do decembra 1942 z Oremovho Lazu prevelený do kasární v Bratislave na Mlynských Nivách. Na východnom fronte bol s dvomi krátkymi prestávkami od júna 1943 do augusta 1944. Ďalej už korešpondencia nepokračovala, čo môže znamenať, že už nemal možnosť písať domov, alebo sa ďalšie listy jednoducho nedochovali. Čo je však isté, že Jožko mal svoju Marienku veľmi rád a keďže mal aj kladný až básnický vzťah k písaniu a administratíve (po vojne bol poisťovací úradník), napísal za obdobie 36 mesiacov odlúčenia minimálne 75 pohľadníc, kariet a listov plných láskavých slov a vyznaní. Možno aj viac, ale niektoré nemuseli prejsť cez prísnu vojenskú cenzúru a niektoré sa mohli aj stratiť.

Oremov Laz - 05/1942

Bratislava - 05/1942 - 12/1942

Trenčín - 12/1942 Dovolenka

Nitra - 03/1943

Trnava - 04/1943

Oremov Laz - 05/1943 - 06/1943

Východný front - 06/1943

Oremov Laz - 06/1943

Štrbské Pleso - 06/1943 Posledný pozdrav zo Slovenska

Východný front - 07/1943 - 08/1944

Len ten kto tam bol, vie o čom sa tu píše.

Ako sa slovák stal občanom Maďarského kráľovstva a druhú vojnu v zdraví prežil.